Velká a Malá Fatra 2001

Velká Fatra , Malá Fatra , deník , Fotografie
návštěvník WEBovský počítadlo

Velká Fatra

turistika
  Charakter prírodného prostredia: Jadrom územia je Chránená krajinná oblast Velká Fatra (navrhovaný Národný park). Horský masív vrcholí Ostredkom 1592 m n. m. v časti Hôl'nej Fatry. Sever pohoria tvoria oblasti Lysec, Šiprúň, Šípska Fatra a Revúcke podolie, juh vypl'ňa Bralná Fatra, juhovýchod oblast Zvolena. Velkú Fatru zarad'ujeme k vysokým vysočinám a k jadrovým pohoriam (jadrom je žulový masív). Typický hrebeň je vyvinutý v južnej časti pohoria. Od Ploskej (1582 m n. m.). sa chrbát rozčleňuje na východnú a západnú časť, pričom východná je vyššia (Rakytov má 1568 m n. m.). Hlavný hrebeň má hôl'ny reliéf - v skupine Krížnej (1574 m n. m.) často padajú lavíny. Vápencové prekryvy v západnej časti dlhých zaklesnutých dolín (Gaderskej, Nespaalskej a Belianskej doline) umožnili vznik kaňonov. V Harmaneckom krase je jaskyňa strednotriasového veku, dlhá asi 2,5 km. Pövodným vegetačným porastom tejto oblasti bol karpatský les bukový s jedlovo-bukovými porastami. V súčasnosti je dolná hranica lesa posunutá smerom nahor (vplyvom baníctva, drevorubačstva a uhliarstva) a horná hranica lesa smerom nadol (vplyvom pastierskej činnosti). Najrozširenejšou drevinou je smrek, v južnej časti (Harmanecká dolina) sa vyskytuje aj vzácny tis. Klimaticky patrí územie k chladnej až studenej oblasti - v závislovti od nadmorskej výšky. Najvyššie miesta charakterizujú priemerné ročné teploty v januári od -6 do -7 °C, v júli sú teploty od 11,5 do 13,5 °C. Priemerné ročné zrážky sú od 1000 do 1400 mm. Časti Turčianskej a Liptovskej kotliny sú vysoko položené a tak klíma je len o málo miernejšia, zrážky klesajú na 600 až 850 mm za rok.

Malá Fatra

 turistika
  Vel'koplošné chránené územie Malá Fatra bolo vyhlásené za chránenú krajinnú oblasi v roku 1967. V roku 1988 byla CHKO prekategorizována na národný park. Výmera NP 22 630 ha, ochranneho pásma 23 262 ha. Malá Fatra patrí medzi vysoké pohorja Slovenska a veľmi bohatou a zachovanou západokarpatskou prírodou. Pestré geologfcké zloženie a značná relatívna výška póhoria podmieňuje existenciu bohatstva rastlinnej a živočišnej ríše a pestrost foriem reliéfu.   Geologické jadro územia tvoria žuly. Hlavný hrebeň a severnú čast pokrývajú horniny obalovej série krížňanského a chočského prikrovu (vápence, dolomity, kremence, slienité vápence, slieňovce, slienité bridlice, pieskovce). Povrch horstva je rozdielny. Na vápnitých horninách vznikli tiesňavy, rozličné skalné útvary a bralnaté hrebene. Tento reliéf kontrastuje s menaj členitým a zaobleným povrchom na ľahšie zvetrávajúcich horninách. Nájbóhatšie tvarovaný reliéf je na dolomitoch. Podzemné krasové javy sú vyvinuté na vápencoch. Reliéf na žulách je zaoblený, ale vyskytujú sa aj hlboké doliny, skalné steny, previsy a tiesňavy.   Uzemie je pomeme bohaté na vodné pramene a menšie vyvieračky, vodopády. Povrchovú vodu odvádza viacero potokov, ktoré sa vlievajú do Váhu príp: do Oravy.   Až 83 % územia zaberajú lesy, prevažne zmiešané. Prevládajú listnaté dreviny, najmá buk. Kosodrevina rastie súvisle nad 1340 m. V nižších polohách podložia kremencov extrazonálne prevláda dub zimný, vo vyšších polohách jedľa a smrek.   Rozmanitý povrch, rozdielne poveternostné a pôdne pomery podporujú rozšírenie viacerých druhov rastlinstva (teplomilných, horských, subalpínskych i alpínskych reliktov, endemitov. atd'.). Najviac zastúpené sú vysokohorské druhy, pretože na miestach klimatickej inverzie (v tiesňavách a roklinách) rastú aj v nižšich polohách. Najpestrejšie rastlinstvo je na dolomitoch a vápenooch.   Zivačíšstvo tvoria typické západokarpatské druhy a ich spoločenstvá. Pestřosť podmienok vplýva aj na zloženie fauny. Nájdeme tu vzácne druhy hmyzu a iného drobného živočíšstva, veikých cicavoov, šeliem a vtáctva.   Národný park Malá Fatra svojou prírodou, zachovanými spoločenstvami s množstvom chránených, vzácnych, endemických i reliktných druhov organizmov, z ktorých niektoré tu majú západnú hranicu svojho rozšírenia v Karpatoch, patrí k najcennejším krajinným celkom Slovenska.

Deník

První den 5. červenec Velká Fatra - Blatnická dolina, Král´ova skala, Križná, Ostredok, Gaderská dolina
Druhý den 6. červenec Malá Fatra - Šůtovský vodopád, Velký Kriváň, Malý kriváň, Turčianské Kl´ačany
Třetí den 7. červenec Velká Fatra - Dréňok, Žarnovská dolina, Blatnická dolina, Haje, Turčanské Teplice - termálko
Čtvrtý den 8. červenec Malá Fatra - Dolné diery, Nové diery

Fotografie

   Většinu fotografií jsem vyfotil sám fotoaparátem PRAKTICA MTL 5B. Používám objektivy : 29mm/2,4/min 0,25m na krajiny ; 50 mm/1,8/min 0,33m na krajiny, lidi a vetší kytičky ; telekonvertor 2x spolu s 50mm na kytičky ; mezikroužky 7mm, 18mm a 27mm a jejich kombinace spolu s 50mm na kytičky, broučky a makro. Fotil jsem na kinofilm značky KODAK GOLD  36 / 200 ASA (24 DIN).
  Fotky na kterých se objevují turisti a lidé vůbec nafotil Pavel Leinveber automatem.   Fotografie byly naskenovány na scaneru ASTRA 210P v rozlišení 1800 x 1185 v 300 x 300 dpi z formátu 10 x 15 cm a poté byly zmenšeny na 630 x 415 v 150 x 150 dpi. Fotografie Pavla Leinvebra byly naskenovány ve formatu 1500 x 1035  300 x 300 dpi z originálu 9 x 13 cm.
Úvodní strana , Cestopisy

© KONDOR Luděk Kejzlar